Odbor ochrany prírody a krajiny

 

                                                                                       Bratislava 11. 01. 2006

                                                                                       Číslo:3339/1215/05-5.1pil

                                                           

R o z h o d n u t i e

 

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor ochrany prírody a krajiny ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“), na základe žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu – rady Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina (ďalej len „žiadateľ“) doručenej dňa 26.10.2005 v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. a) a b)  zákona a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva SR

 

A. p o v o ľ u j e   v ý n i m k u

zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b) a i) zákona. Výnimkou sa povoľuje žiadateľom povereným osobám, za účelom zníženia predačného tlaku kormorána veľkého a eliminácie vzniku škôd na rybej osádke, v termíne od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia do 31. 3. 2006 a od 1. 10. do 31.3.2007, usmrtenie maximálne 600 jedincov kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) a s tým súvisiace vyrušovanie, preprava a premiestňovanie tohto druhu v období migrácie na území vybraných lovných rybárskych revírov vymenovaných v prílohe č. 1 tohto rozhodnutia,

B. p o v o ľ u j e   v ý n i m k u

zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona. Výnimkou sa povoľuje žiadateľom povereným osobám, za účelom zníženia predačného tlaku kormorána veľkého a eliminácie vzniku škôd na rybej osádke, v termíne od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia do 31. 3. 2006 a od 1. 10. do 31.3.2007,  vyrušovanie a plašenie kormorána veľkého na území vybraných lovných rybárskych revírov vymenovaných v prílohe č.  2 tohto rozhodnutia a

 

C. n e p o v o ľ u j e   v ý n i m k u

zo zákazov ustanovených v  § 35 ods. 1 písm. a) a b) zákona, ktorou sa žiadateľovi nepovoľuje usmrcovanie a vyrušovanie kormorána veľkého na území lovných rybárskych revíroch vymenovaných v prílohe č. 3 tohto rozhodnutia.

V zmysle § 55 ods. 2 správneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok prípadne podaného rozkladu voči  činnostiam povoleným v časti B výroku tohto rozhodnutia.

 

Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona pri realizácii činností povolených týmto rozhodnutím:

 

 

1.         Odstrel kormoránov veľkých bude realizovaný len za dobrej viditeľnosti a to najskôr hodinu pred východom slnka a najneskôr do západu slnka.

 

2.         Odstrel kormoránov veľkých na lokalitách lovných rybárskych revírov bude realizovaný výlučne len na pobrežných  pozemkoch (tzn. v úseku najviac 100 m od brehovej čiary) vodných tokov a vodných nádrží. Plašenie alebo odstrel kormoránov veľkých môžu byť realizované aj na nocovískách kormoránov veľkých a v ich okolí v úsekoch vybraných lovných revírov uvedených v prílohe č. 1 a č. 2 tohto rozhodnutia.

4.         O odstrele a o ulovených jedincoch bude vedená evidencia, ktorá bude obsahovať minimálne termín a dobu realizovaného odlovu, názov lokality, počet pozorovaných kormoránov veľkých počas realizácie odstrelu, počet ulovených jedincov, počet uskutočnených výstrelov na kormoránov veľkých. Odstrel kormoránov bude realizovaný len za prítomnosti a s použitím poľovne upotrebiteľného psa určeného na dohľadávanie vodného vtáctva.

 

5.         Počet usmrtených kormoránov v jednotlivých oblastiach bude povolený v maximálnom počte  spolu 600 jedincov (300 jedincov v termíne od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia do 31.3.2006 a 300 jedincov v termíne od 1.10. do 31.3. 2007), z toho:

 

·         rieka Turiec (revír Turiec č. 3), rieka Kysuca (revír Kysuca č. 1 a Kysuca č. 2) a rieka Váh – od Krpelian po prameň, vrátane VN Bešeňová (revíry VN Krpeľany I., VN Krpeľany II., Váh č. 17, Váh č. 18, Váh č. 19, VVN Bešeňová, VN Liptovská Mara, Váh č. 20, Váh č. 21, Váh č. 22) –  200 jedincov v termíne od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia do 31.3.2006 a 200 jedincov v termíne od 1.10. 2006 do 31.3.2007;

·         rieka Hron – od Banskej Bystrice po Brezno (revíry Hron č. 9, Hron č. 10) - 20 jedincov v termíne od 1.1.2006 do 31.3.2006 a 20 jedincov v termíne od 1.10. 2006 do 31.3.2007;

·         rieka Orava – od ústia do Váhu po priehradný múr VN Oravská priehrada, vrátane VVN Tvrdošín (mimo samotnej VN Oravská priehrada) (revíry Orava č. 1, Orava č. 2, Orava č. 3, VVN Tvrdošín, Studený potok č. 1 - Trstená) - 80 jedincov v termíne od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia do 31.3.2006 a 80 jedincov v termíne od 1.10. 2006 do 31.3.2007.

 

6.         Žiadateľ vopred písomne dohodne spôsob ďalšieho nakladania s ulovenými jedincami kormorána veľkého so ŠOP SR, Banská Bystrica a v prípade záujmu o ich ďalšie využitie pre vedecko-výskumné účely zabezpečí ich prechodné uskladnenie v mraziacich boxoch. V prípade ak ŠOP SR nezabezpečí do 10 dní od písomnej výzvy žiadateľa na odber odlovených jedincov, môžu byť takéto jedince zlikvidované v súlade s osobitnými predpismi (veterinárne predpisy a predpisy na úseku odpadového hospodárstva).

 

7.         Odstrel kormoránov bude neodkladne, najneskôr však do troch dní po jeho realizácii, oznámený, spolu s vyplneným formulárom o usmrtení kormorána veľkého, príslušnému organizačnému útvaru ŠOP SR s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca. Vzor formulára o usmrtení kormorána veľkého bude vzájomne dohodnutý medzi ŠOP SR Banská Bystrica a žiadateľom.

 

9.         Súhrnnú písomnú správu o využití výnimky, t.j. účinnosti rušenia a odstrelu kormoránov veľkých podá žiadateľ v termíne do 15.5.2006 (za obdobie do 31.3.2006) a v termíne do 15.5.2007 (za obdobie od 1.10.2006 do 31.3.2007) ministerstvu a Ministerstvu pôdohospodárstva SR. Správa bude obsahovať vyhodnotenie početnosti zimujúcej populácie kormoránov veľkých na lokalitách, kde bude povolená výnimka, počet strelcov a dní, kedy boli kormorány usmrcované a plašené, zistené nocoviská a početnosť kormoránov veľkých na nocovisku, dobu a mieru zaľadnenia sledovaných úsekov a zhodnotenie účinnosti plašenia a realizovaného odstrelu. V správe žiadateľ osobitne uvedie štatistiku odlovených jedincov spolu s uvedením termínu ich odlovu a spôsobu ďalšieho nakladania s nimi.

 

 

Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona, ostávajú povolením tejto výnimky nedotknuté.

 

Výnimka platí do 31. marca 2007.

 

Odôvodnenie:

      

       Dňa 26.10.2005 bolo na Ministerstvo životného prostredia SR, odbor ochrany prírody a krajiny (ďalej len „ministerstvo“) doručené podanie žiadateľa o povolenie výnimky zo zakázaných činností v zmysle  § 35 ods. 1 písm. a) a b) zákona, za účelom plašenia a odstrelu kormorána veľkého na území vybraných lovných rybárskych revíroch obhospodarovaných žiadateľom. Žiadateľ svoju žiadosť o povolenie odstrelu kormorána veľkého na území vybraných lovných rybárskych revírov, najmä  na voľných tokoch a vodných nádržiach pozdĺž toku Váhu, Oravy, Kysuce a Hrona, odôvodňoval nasledovne:

„Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina požiadal o udelenie výnimky na plašenie a odlov chráneného druhu v súvislosti s predačným tlakom kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) na populácie rýb vo vodách vyhradených ako lovné rybárske revíry. V dôsledku uvedeného fenoménu dochádza k rozsahom neodhadnuteľnému negatívnemu vplyvu na celkovú ekologickú rovnováhu vodných ekosystémov, a tým samozrejme aj na ich rybárske využitie. Popri primárnych škodách, predstavujúcich ryby kormoránom skonzumované, možno oprávnene predpokladať aj sekundárne negatívne dopady v podobe následného úhynu poranených rýb v dôsledku infekcie, nižšej prirodzenej reprodukcie v nasledujúcom neresovom období a takisto zníženej reprodukčnej schopnosti vplyvom stresu. Okrem faktu, že predácia kormoránom touto cestou spôsobuje priamu ujmu členom Slovenského rybárskeho zväzu, ako i ostatným športovým rybárom v podobe nižších úlovkov, vznikajú jej pôsobením predovšetkým škody na genofonde voľne žijúcich populácií rýb, čo vedie k znižovaniu kvality prírodných biotopov.

Situácia v súčasnosti, po už niekoľko rokov pretrvávajúcom hromadnom výskyte zimujúcich kolónií kormorána veľkého, je podľa nášho názoru neúnosná a na niektorých rybárskych revíroch až kritická. Na základe zhodnotenia a selekcie návrhov zo strany svojich základných organizácií SRZ – Rada Žilina vypracoval zoznam lovných rybárskych revírov, na ktorých považujeme za odôvodnené a prijateľné zaviesť akčné opatrenia na elimináciu tohto nepriaznivého fenoménu. Jedná sa predovšetkým o najviac zraniteľné úseky tokov v lipňovej zóne, ako aj ostatné vodné plochy najviac postihnuté prítomnosťou kormorána.

Prvé nálety migrujúcich kŕdľov kormoránov na „voľné vody“ boli zaznamenané v zimnom období roku 1997 na rieke Hron. Čoraz viac jedincov tu zostávalo zimovať, v roku 1998 sa ich početnosť neustále zvyšovala smerom proti prúdu. Na základe pozorovaní SRZ boli v tomto období najviac postihnuté dolné úseky Hrona obhospodarované základnými organizáciami SRZ v Leviciach, Želiezovciach a Novej Bani, zimujúce kormorány sa vyskytovali aj na dolnom a strednom Váhu a Ponitrí. Na rieke Orava a na hornom Váhu, kde sú nálety zimujúcich kormoránov najkritickejšie v súčasnosti, však v uvedenom období ešte pozorované neboli. Počet kormoránov zimujúcich alebo sa zastavujúcich počas migrácie na vodných tokoch bol v roku 1998 na základe laických pozorovaní SRZ odhadovaný na 3500 ks (správa SRZ na MP SR z novembra 1999).

Z výsledkov ďalšieho pokusu o komplexný odhad početnosti populácie kormorána veľkého vykonaného SRZ v priebehu rokov 2001-2002 vyplýva, že počet jedincov zimujúcich u nás na prelome uvedených rokov predstavoval približne 4500 ks (BELEŠ & KRAJČ, 2002). Pritom medzi lokality s najpočetnejším a najčastejším výskytom kormorána patrila oblasť stredného  a dolného Považia (vodná nádrž Nosice, Sĺňava a rieka Váh od VN Liptovská Mara po Piešťany a VN Kráľová). Veľká početnosť kormorána bola však opäť zaznamenaná aj v strednom úseku rieky Hron od Banskej Bystrice po Levice.

Nasledujúcim sčítaním prostredníctvom jednotlivých ZO SRZ, ktoré prebiehalo od konca roku 2003, bolo zistených asi 5500 zimujúcich kormoránov (KRAJČ, 2004), čo naznačilo stúpajúci trend ich početnosti. Najviac postihnutými lokalitami boli stredný a horný Váh po VN Liptovská Mara, rieka Orava, ako aj dolný úsek Hrona.

Obdobný vzrast početnosti zimujúcej populácie kormorána veľkého na Slovensku predovšetkým od roku 2000 a v posledných troch rokoch uvádzajú aj údaje SOVS získané pri každoročnom zimnom (januárovom) sčítavaní vodného vtáctva. Podľa nich na území Slovenska už v roku 2000 zimovalo 1600 ks (oproti asi 900 ks v roku 1999), v roku 2001 asi 2800 ks, v roku 2002 asi 2100 ks, v roku 2003 až 5900 ks a v roku 2004 dokonca až vyše 6400 ks kormoránov. Pritom treba pripomenúť, že pri poslednom sčítaní v januári 2005 počet nocovísk kontrolovaných iba rybármi, a teda neevidovaný v predošlých rokoch SOVS, predstavoval až 50%.

Enormný nárast početnosti zimujúcich kormoránov v poslednom období potvrdzujú i údaje z Českej republiky (štúdia spracovaná tímom špecialistov Rady ČRS pre MZe ČR z roku 2003), kde zaznamenali v roku 2003 až 52000 jedincov oproti približne 17000 v roku 1999.

Podľa sčítania zimujúcej populácie kormorána veľkého na Slovensku 15.januára 2005, ktoré prebehlo v rámci celoeurópskeho sčítavania vodného vtáctva organizovaného každoročne Spoločnosťou pre ochranu vtáctva, bola veľkosť zimujúcej populácie kormorána veľkého na celom Slovensku určená na asi 8000 jedincov (interval 7521 až 8436). Na tomto údaji sa dohodli zástupcovia SOVS, SRZ a ŠOP SR, pričom použitá metodika sčítavania na nocoviskách ráta ešte s možnosťou jeho navýšenia o 10%.

Pre porovnanie, početnosť hniezdnej populácie kormorána veľkého na Slovensku sa v súčasnosti odhaduje na max. 150–170 párov. Pri takomto prakticky zanedbateľnom počte je zrejmé, že práve migrujúce populácie zvyšujú množstvo v zimnom období sa u nás vyskytujúcich kormoránov o minimálne 7500 jedincov. Ak by sme zobrali do úvahy len tento počet, uvažovali s dobou výskytu iba 60 dní a pritom vychádzali z priemernej hodnoty dennej kŕmnej dávky jedného vtáka 0,5 kg a priemernej ceny úlovkov v zmysle cenníka SRZ len 50,-Sk za kg, zistili by sme, že v sezóne 2004/2005 kormorány na našich rybárskych revíroch skonzumovali približne 225 ton rýb v hodnote 11,25 milióna Sk. V prostredí predačným tlakom kormorána výnimočne postihnutých podhorských riek, kde dominantné zastúpenie majú cennejšie druhy rýb, predovšetkým lipeň a pstruh, je vzniknutá škoda relatívne oveľa vyššia, pričom navyše dochádza k tzv. sekundárnym stratám (zvýšená mortalita vplyvom poranení) a napokon k nevyčísliteľným ekologickým stratám (možné narušenie rovnováhy ichtyocenózy, zníženie reprodukčnej schopnosti a genetickej variability populácií rýb). Výrazný negatívny vplyv zimujúcich populácií kormorána na spoločenstvá rýb a s ním spojené škody boli pritom, ako uvádzame nižšie, preukázané na viacerých príkladoch ako zo zahraničia, tak aj na Slovensku.

Vyššie uvedené vyčíslenie škôd uvádzame iba ako orientačný údaj, ktorý nemá byť chápaný ako hlavný argument pre udelenie výnimky z ochrany kormorána veľkého vo vzťahu k lovným rybárskym revírom. Slovenský rybársky zväz ako neziskové záujmové združenie občanov má pridelený výkon rybárskeho práva na väčšine vodných plôch na Slovensku. Vychádzajúc zo zákona o rybárstve č. 139/2002 Z.z. to znamená, že okrem lovu a chovu rýb je naším poslaním ryby predovšetkým chrániť tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k ohrozeniu ich genofondu a k narušeniu vodných ekosystémov všeobecne. Zarybňovanie na základe zarybňovacích plánov schválených Ministerstvom životného prostredia SR je jedným z nástrojov, ktoré majú zabezpečiť priaznivý stav ichtyocenóz v našich revíroch a tým potrebnú kvalitu vodného prostredia pri ich súčasnom rybárskom využití. Umelé zarybňovanie je zamerané na druhy najviac lovené športovými rybármi a v súlade s tým je realizované takmer výlučne zo zdrojov SRZ, čiže z prostriedkov získaných za predaj povolení na rybolov. Keďže kormorán samozrejme nerozlišuje ryby umelo vysadené, pričom tieto sa tiež postupne začleňujú do reprodukčných vzťahov v rámci prirodzených populácií, nie je v skutočnosti možné exaktne vyčísľovať škody spôsobené SRZ. V prípade neúmerného predačného tlaku zimujúcich kormoránov tak nejde ani tak o finančné straty vo vzťahu k umelému zarybňovaniu, ako o ekologickú ujmu v podobe poškodenia prírodných biotopov vrátane viacerých chránených či ohrozených druhov. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. je predmetnú výnimku z ochrany chráneného druhu živočícha možné udeliť popri predchádzaní závažným škodám okrem iného práve v záujme ochrany prírodných biotopov ako takých, teda nielen v chránených územiach, či v rámci biotopov s výskytom ohrozených alebo chránených druhov.

Pokiaľ ide o vlastné určenie množstva rýb skonzumovaných kormoránmi na jednotlivých lovných revíroch (a príp. vyčíslenie takto vzniknutých škôd), toto je značne komplikované, vzhľadom na fakt, že kŕdle kormoránov sa často presúvajú v závislosti napr. na klimatických podmienkach, potravnej ponuke a rušivých či iných faktoroch, a teda ich početnosť je na konkrétnych lokalitách premenlivá ako počas sezóny, tak často i v priebehu dňa. Jednorazový denný monitoring výskytu kormoránov bol doteraz vykonaný iba na toku rieky Oravy, pričom v porovnaní so sčítavaním vtákov na vopred známych nocoviskách ide o organizačne a časovo výrazne náročnejšiu aktivitu. Jedine týmto spôsobom je však možné zistiť počet kormoránov skutočne sa zdržiavajúcich na danom úseku toku, a teda loviacich ryby a následne na základe prepočtu odhadnúť vzniknuté straty. Z hľadiska vyčísľovania škôd, rovnako ako ekologickej ujmy, je však zároveň potrebné poznať potravnú skladbu kormoránov na danej lokalite. Správny obraz o nej pritom môže podať najmä potravná analýza priamo na konkrétnej lokalite ulovených jedincov, keďže z vývržkov na nocoviskách nie je zrejmé, odkiaľ skonzumované ryby pochádzajú. Výskum potravnej skladby kormoránov samozrejme kladie vysoké nároky na personálne kapacity a odborný potenciál. V tejto súvislosti však ešte raz pripomíname, že okrem priamej predácie predstavuje výskyt kormorána vo vzťahu k rybím populáciám aj dôležitý stresový faktor vysoko pravdepodobne výrazne oslabujúci ich reprodukčný potenciál.

Principiálne považujeme odďaľovanie ráznej regulácie početnosti kormorána, ako druhu s jednoznačne inváznym charakterom výskytu v postihnutých oblastiach a často nepredvídateľným vplyvom (či už priamym alebo nepriamym) na populácie pôvodných druhov rýb, ako i iných živočíchov, vo všeobecnosti za neopodstatnené. Uvedomujeme si však, že problém treba riešiť v dlhodobom horizonte z globálneho hľadiska, t.zn. celoeurópsky zmeniť prístup k ochrane kormorána veľkého a začať regulovať rozvoj jeho hniezdnych populácií. Na druhej strane je však potrebné lokálne zabezpečiť akútnu ochranu rybích spoločenstiev pred týmto predátorom, keďže jeho pôsobením dochádza k negatívnemu dopadu na reprodukčný ako i genetický potenciál rybích populácií (veľmi pravdepodobne s výrazne dlhodobým účinkom), a tým k nevyčísliteľným ekologickým škodám. Vo viacerých prípadoch sú tak ohrozené aj niektoré zraniteľné a ohrozené druhy rýb (ploska pásavá, hlavátka podunajská, atď.), avšak tiež chránené rybožravé predátory, ktorým kormorán potravne konkuruje (rybárik, vydra). Osobitne v rámci manažmentu chránených území (napr. rieka Orava, úsek rieky Váh pod VVN Bešeňová) by mal byť alochtónny vplyv takéhoto rozsahu podľa nášho názoru eliminovaný na minimum, a to bez ohľadu na to, aké veľké hospodárske škody spôsobuje. Pritom nie je až tak podstatné, či sa jedná o ryby „hospodársky cenné“, keďže prirodzená rovnováha v rámci ichtyocenózy a tým celého vodného ekosystému je samozrejme vytvorená na základe vzťahov všetkých prítomných druhov.

Do istej miery akceptujeme aj opodstanenosť  alternatívnych riešení, tieto sú však dlhodobého charakteru, príp. sú technicky a finančne veľmi náročné, či z iného dôvodu nerealizovateľné. Jednou z takýchto aktivít by malo byť zlepšenie prirodzených úkrytových možností rýb revitalizáciou vodných tokov, v prípade viacerých lokalít (napr. rieka Orava) však takýto prístup opodstatnený nie je, keďže sa často aj v dôsledku vysokého stupňa územnej ochrany jedná z väčšej časti o pôvodné, činnosťou človeka nenarušené biotopy. Navyše, v niektorých prípadoch, akým je napr. pomerne veľká alpská rieka Enns v Rakúsku (KOHL, 2004), bol dokázaný rovnako veľký úbytok rýb (vyše 90%-ný pokles stavu lipňa, vyše 20%-ný pokles stavu pstruha) vplyvom kormorána v rámci regulovaných i prirodzených úsekov toku. Ďalšou alternatívou by mohla byť možnosť regulácie výskytu kormorána manipuláciou s vodnou hladinou, táto alternatíva však nie je možná z dôvodu pevne stanovených manipulačných poriadkov nádrží pre vodohospodárske a hydroenergetické účely a jej účinnosť pri znižovaní predačného tlaku na ryby je tiež veľmi otázna. Znižovanie prietokov v zimnom období za účelom dosiahnutia väčšieho zamrznutia vodnej hladiny spôsobuje vyššie riziko vzniku kyslíkového deficitu, a naopak, v prípade slabšej zimy nemá žiadaný efekt. Kormorán využíva vodné plochy primárne ako zdroj potravy, a to samozrejme so snahou čo najmenšieho energetického výdaja pri love, bez ohľadu na výšku vodnej hladiny (dokáže loviť aj vo väčších hĺbkach, a to aj pod ľadom). V našich podmienkach (zimná sezóna) to znamená, že najväčšie straty vznikajú práve na lokalitách s hlbšou vodou (a relatívnym dostatkom úkrytov), kde sa ryby zhromažďujú pri zimovaní, a to tak na vodných tokoch ako i vodných nádržiach. Tieto lokality pritom predstavujú najhodnotnejšie refúgiá, kde dochádza k tvorbe generačných stád pre nasledujúce obdobie najmä u reofilných druhov rýb. Z uvedeného v princípe vyplýva, že manipuláciou s vodnou hladinou nie je prakticky možné účinne zabezpečiť prirodzené prežívanie zimujúcich rýb. Principiálne považujeme za nezmyselné snažiť sa neprirodzený vplyv tak výrazného rozsahu, akým predačný tlak kormoránov je, riešiť ťažko zrealizovateľnými a pochybnými doplnkovými zásahmi do prirodzených biotopov a pritom neeliminovať účinne priamo vlastného pôvodcu tohoto vplyvu.

SRZ preferuje riešenie problému účinným plašením na postihnutých rybárskych revíroch, ktoré možno podľa nášho názoru dosiahnuť iba možnosťou regulovaného odstrelu. Skúsenosti totiž dokazujú, že kormorány sa voči bežnému plašeniu (napr. šrapnely) stávajú vysoko prispôsobivé, pričom sa zdržiavajú predovšetkým na miestach mimo dosahu účinnosti takéhoto spôsobu vyrušovania. Keďže  kormorány sa zároveň javia aj ako značne inteligentné zvieratá, možno predpokladať iba nízky počet skutočne zastrelených jedincov. Priamy odstrel kormoránov v tomto ohľade považujeme za najúčinnejší spôsob plašenia, ktorého výsledkom by pri pravidelnej a koordinovanej aplikácii malo byť vytlačenie kormorána z najviac ohrozovaných lokalít. V tejto súvislosti pripomíname, že z celkového počtu 25 štátov, ktoré boli zapojené do projektu financovaného EÚ so zameraním na redukovanie konfliktov medzi kormoránmi a rybárstvom v Európe, sa tento spôsob využíva v 22, vrátane susedných štátov. V minulej zimnej sezóne bola výnimka na odlov kormorána udelená aj na rieke Bečva v Českej republike, kde bol vplyv kormorána dokumentovaný už dávnejšie (SPURNÝ, et al., 1999). Účelom samotného odstrelu teda nemá byť zníženie absolútnej početnosti kormoránov usmrcovaním, ale ich účinné plašenie a tým aspoň čiastočné vytlačenie mimo ohrozených oblastí, ako spôsob akútnej ochrany rýb, kým sa neprikročí ku globálnemu riešeniu a neprejavia sa výsledky v rámci neho prijatých opatrení.  Možno síce predpokladať, že zastrelené jedince budú nahradené novými, avšak vždy s určitým časovým odstupom (približne 1 mesiac – KRIŠTÍN, 2004), čím bude dosiahnuté podstatné zníženie negatívneho dopadu predácie. Jedným z prípadov, kde sa potvrdila účinnosť plašenia kombinovaného s odstrelom, je napr. rieka Erlauf v Rakúsku (KOHL, 2004), kde bola povolením odstrelu miera predácie kormoránom znížená a obnovenie populácií rýb bolo úspešné. Uvedený autor pritom na základe skúseností z Rakúska uvádza „pravidlá úspešného plašenia“, mimo iného: nedovoliť existenciu nocovísk v zraniteľných oblastiach, plašiť kŕdle pri náletoch a selektívne strieľať prieskumníkov a zároveň konštatuje, že neletálne metódy plašenia sú na riekach neúčinné a že „iba súvislé, systematické a koordinované opatrenia môžu priniesť úspech“. Kormorány  síce, ako je známe, lietajú za potravou z nocovísk aj do vzdialenosti 60 km, avšak v našich podmienkach zostávajú loviť v rámci toho istého toku, a čo je logické, väčšinou čo najbližšie pri nocoviskách.  Vykonávaním pravidelného koordinovaného plašenia po celej dĺžke určených úsekov vodných tokov tak možno dosiahnuť zníženú mieru predácie na všetkých príslušných revíroch.

Pokiaľ ide o súčasné rušenie ostatných druhov zimujúceho vodného vtáctva ako aj iných živočíchov, práve regulovaný odstrel považujeme za najvhodnejší spôsob plašenia, pri ktorom bude uvedený faktor v porovnaní napr. s použitím zábavnej pyrotechniky podstatne obmedzený.

Preukazne významný, ak nie kľúčový vplyv predácie kormorána na redukciu rybích obsádok potvrdzujú na základe ichtyologických prieskumov ako i štatistík úlovkov rekreačných rybárov viaceré prípady v zahraničí i u nás. V danej súvislosti netreba zabúdať, že realizácia ichtyologických prieskumov najmä na najviac postihnutých väčších riekach lipňovej zóny je dosť finančne náročná, čo v súčasnej dobe neumožňuje frekventovanejší monitoring ich ichtyofauny. Ako preukazné príklady negatívneho dopadu predácie kormoránov na rybie obsádky v našich vodách uvádzame v prílohách tohto listu výsledky z rieky Orava (príloha č.3) a z úseku rieky Váh od Kraľovian po vyrovnávaciu vodnú nádrž Bešeňová (príloha č.4). Na obe sledované lokality prilietajú kormorány v niekoľko sto členných kolóniách od roku 2000. Zistené hodnoty ichtyomasy zhodne výrazne zaostávali oproti výsledkom z predchádzajúcich ichtyologických prieskumov, ale aj z iných riek podobného charakteru, kde sa početnosť pohybuje v rozmedzí 1000 až 5000 ks.ha-1 a ichtyomasa v rozmedzí 100 až 500 kg.ha-1, v prípade Váhu boli až zanedbateľné (15 kg.h-1 a 208 ks.ha-1) (ZONTÁG & MUŽÍK, 2004). Na oboch úsekoch riek bol tiež zaznamenaný rapídny pokles úlovkov, predovšetkým lipňa (na Váhu od roku 1998 až 94%-ný) a pstruha potočného, pričom  zarybňovanie ich násadami je v posledných rokoch udržované na porovnateľnej miere. O tom, že bez pôsobenia kormorána by sa výsledky zarybňovania určite dostavili, sme sa presvedčili v priebehu súťaží MS LRU (Váh č.19) v septembri 2004, keď sa v jednotlivých kolách lovili v priemere 24 cm veľké lipne a pstruhy, väčšinou vysadené do revíru na jar, a to s priemerom 354ks rýb na jedno kolo.  Nízka početnosť rýb s dĺžkou nad 30 cm (prezimované jedince – 5,4%) ulovených počas MS na danom úseku toku  naznačuje, že vplyvom kormorána na Váhu od roku 2000 do súčasnosti postupne dochádza v zimnom období k systematickej likvidácii predovšetkým dvoj- až trojročných vekových kategórií salmonidov a lipňov, ktoré sú pre kormorána ľahko dostupné.

V súlade so zisteniami v našich podmienkach vo všeobecnosti najmarkantnejší vplyv predačného tlaku kormorána na lipňa, ale tiež pstruha a niektoré ďalšie druhy rýb potvrdzujú aj viacerí zahraniční autori. Z výskumov v rámci celej Európy vyplýva, že v riečnych biotopoch sú hlavnou zložkou potravy kormorána lososovité ryby, lipeň (horné úseky tokov), plotica, pleskáč, ostriež, jalec (nižšie položené úseky tokov), ale tiež podustva, hrebenačka a hlaváč, v prirodzených jazerách a vodných nádržiach v stredoeurópskom regióne je to najmä ostriež, plotica, pleskáč, úhor, kapor, šťuka, zubáč a lieň. Sutter (1997, in ADÁMEK & KORTAN, 2003) udáva, že na veľkých regulovaných tokoch je najčastejšou potravou kormorána plotica (55%) a jalec (23%), vo väčších nezregulovaných riekach však výrazne dominovali lososovité ryby (65%), pričom až 49% predstavoval lipeň. Iba v niekoľkých prípadoch na menších tokoch dominovala mrena, jalec a ďalšie kaprovité reofily. Rovnako Spurný (1997, 2003) uvádza ako najviac predáciou kormorána postihnutý druh v riečnych úsekoch pstruhového a lipňového pásma lipňa,  ktorý prejavuje húfové správanie a po vyrušení nevyhľadáva úkryty. Práve na poklese úlovkov lipňa, ako druhu najcitlivejšieho na prítomnosť kormorána, vidieť jednoznačne negatívny vplyv týchto predátorov na rybie spoločenstvá vyššie uvedených riek. Hoci porovnanie zloženia potravy kormorána so zložením ichtyofauny vodných tokov, na ktorých kormorány lovia, ukazuje na prakticky nulovú selekciu vo výbere koristi na riekach (ADÁMEK & KORTAN, 2003), podľa menovaných autorov vo voľných vodách rozhodujúcu úlohu pri potravnej selekcii zohráva najmä rozdielna dostupnosť koristi podmienená druhovo špecifickým správaním, antipredačnými reakciami alebo hĺbkovou distribúciou. V prípade lipňových úsekov riek tak s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza u kormorána  k potravnej preferencii ľahko dostupného lipňa, pričom možno predpokladať, že ostatné druhy rýb budú stále viac lovené so znižujúcim sa podielom tohto druhu v ichtyocenóze.

Dobre zdokumentovaným modelovým príkladom značne negatívneho vplyvu kormorána na rybiu obsádku je prípad rieky Dyje na južnej Morave, porovnateľnej s hornými úsekmi riek Orava, Váh a Hron. V zimnom období  1995/96 vplyvom silných a dlhotrvajúcich mrazov súvisle zamrzla  hladina Novomlynskej nádrže a asi 300 jedincov kormoránov potrebovalo nájsť nové lovné teritórium. Našlo ho na rieke Dyji pod Vranovskou údolnou nádržou, ktorá do  tej doby predstavovala jeden z najlepšie zarybnených  sekundárnych pstruhových revírov v Českej republike, pretekajúci  naviac neopakovateľnou prírodnou scenériou národného parku Podyjí.  Odľahlosť revíru a podmienky ochrany národného parku neumožňovali  proti kormoránom účinne zasiahnuť. Výsledky pôsobenia kormoránov sa začali  prejavovať už na začiatku pstruhovej sezóny 1996, a to vo väčšej miere ako očakávali i tí najväčší pesimisti. Lipeň prakticky zmizol a z  populácii pstruha obyčajného ostali trosky v podobe ostrovčekovite  sa vyskytujúcich jedincov. Lusk et al. (1993) zistili v tom istom úseku rieky Dyje pred inváziou kormoránov priemernú abundanciu pstruha potočného 491 ks.ha-1. Spurný a Růžička (1999) zaznamenali v rokoch 1997-1998 po masívnej predácii kormoránov jej pokles na 212 ks.ha-1. V rokoch 2000-2001 bol zistený ďalší pokles abundancie pstruha potočného na 194 ks.ha-1 (Spurný, 2003). Pokles početnosti lipňa tymiánového bol ešte oveľa výraznejší (podľa tých istých autorov z 80 ks.ha-1 na 27 ks.ha-1, respektíve na 7 ks.ha-1). Napriek dvoj- až trojnásobnému zarybňovaniu násadami lipňa v rokoch 1996-1998 v porovnaní s rokmi 1990-1995 sa nepodarilo jeho populáciu udržať v životaschopnej početnosti (SPURNÝ & RŮŽIČKA, 1999). Celkovú biomasu rybieho spoločenstva v úseku rieky Dyje v NP Podyjí uvádzajú Lusk et al. (1993) na úrovni 103,6 kg.ha-1 (47,5 kg.ha-1 pre pstruha potočného a 10,7 kg.ha-1 pre lipňa tymiánového). Posledná štúdia (Spurný, 2003) z rokov 2001-2002 už zistila priemernú celkovú biomasu ichtyocenózy  48,6 kg.ha-1 (pokles o 54%) a lipňa tymiánového 1,1 kg.ha-1 (pokles o 90%). Naopak priemerná biomasa hlaváča pásoplutvého vzrástla z 4,3 kg.ha-1 (Lusk et al., 1993) na aktuálnu hodnotu 32,4 kg.ha-1 (zvýšenie o 653,5%). Velmi nízke úlovky športových rybárov takisto korešpondujú s týmto neutešeným stavom, úlovky lipňa tymiánového sú v posledných rokoch takmer nulové (0,1 kg.ha-1 v roku 2001) (SPURNÝ, 2004).

Podobné výsledky boli na základe ichtyologických prieskumov uskutočnených pred a po „invázii“ kormoránov zistené aj na rakúskych riekach lipňového pásma –  Mur, Ahre a Enns (KOHL, 2004). Zhodne bol zaznamenaný extrémny úbytok lipňa, v  prípade rieky Mur dokonca v priebehu jednej zimy o 81%. V prípade ďalších dvoch riek išlo opäť o výrazný pokles tak celkovej biomasy (na rieke Enns až 94%), ako najmä početnosti lipňa (na rieke Enns až 97%). Ako uvádza autor, zistený pokles sa pritom nedá vysvetliť inými faktormi ako vplyvom kormoránov. Nepostihnuté zostali iba populácie hlaváča ako bentického druhu unikajúceho pozornosti kormorána, čo je v súlade so zisteniami na juhomoravskej rieke Dyje (Lusk et al., 1993).

Na základe preukázaného vplyvu kormorána na rybie populácie na horných úsekoch riek lipňového pásma podloženého ichtyologickými prieskumami ako i štatistikami úlovkov možno oprávnene predpokladať, že významný negatívny dopad má jeho predácia aj na rybiu obsádku v nižších úsekoch tokov, kde je vykonávanie prieskumov značne obtiažne. Spurný (2004) uvádza, že  vplyv kormorána sa prejavuje predovšetkým v úsekoch pstruhového, lipňového a hornej časti mrenového pásma. Pritom najzranitelnejšie voči zimnej predácii kormoránov sú riečne úseky, ktoré v zime nezamŕzajú. V našich podmienkach takéto úseky predstavujú práve kaprové a sekundárne lososové vody pod veľkými vodnými nádržami, čo je prípad väčšiny rybárskych revírov na Váhu, Hrone a Orave. Rekreačný rybolov na daných revíroch predstavuje zároveň významnú súčasť agroturistiky v predmetných oblastiach, a preto je tu zachovanie pôvodného stavu dôležité i z tohto pohľadu.“

 

Dňa 16.5.2003 bol na ministerstvo doručený list Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (ďalej len „SOVS“), ktorým požiadala, aby bola v zmysle § 82 ods. 3 zákona upovedomená o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené zákonom a ktoré sa dotýkajú udeľovania výnimiek z ochrany vtákov alebo území, vydávania súhlasov na rozšírenie nepôvodných druhov živočíchov, spôsobu a podmienkam vydávania opatrení podľa § 28 ods. 4 zákona a zriadenia a prevádzkovanie ZOO. Na jeho základe ministerstvo listom č. 3339/1215/05-5.1 upovedomilo SOVS aj o predmetnom konaní. SOVS listom zo dňa 06.12.2005 oznámila svoju účasť v konaní žiadateľa.

K podaniu žiadateľa zaslala svoje stanovisko ŠOP SR svojim listom č. 1555/2005 zo dňa 20.12.2005. Vo svojom stanovisku odborná organizácia odporučila povoliť výnimku na rušenie a plašenie a na limitovaný odstrel kormoránov veľkých na vybraných lokalitách lovných rybárskych revíroch a nesúhlasila s jej povolením na tých lokalitách na ktorých sa vyskytuje kormorán veľký v malom počte, prípadne nebol jeho výskyt doposiaľ zo strany ŠOP SR zaznamenaný vôbec.

Podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona môže ministerstvo povoliť výnimku zo zakázaných činností voči chráneným druhom živočíchov len v odôvodnených prípadoch, ktorými sú:

a)                 záujmy ochrany dotknutých chránených druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b)                 pri predchádzaní závažných škôd, najmä na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb,  chove poľovnej zveri, vodnom hospodárstve,

c)                 záujmy ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, bezpečnosti štátu alebo iných dôležitých verejných záujmov výrazne prevažujúcich nad záujmom ochrany prírody a krajiny vrátane sociálnych a ekonomických dôvodov s priaznivými dôsledkami na životné prostredie,

d)                 účely výskumu a vzdelávania, navrátenia druhov do ich biotopov a na držbu, pestovanie alebo chov v ľudskej opatere dotknutých druhov, ktoré sú nevyhnutné na tieto účely.

 

            Na Slovensku hniezdi ročne iba 50 - 250 párov kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) (Danko et al. 2002). Nie je predpoklad, že hniezdna populácia spôsobuje ekonomicky významnejšie škody na rybách, ktoré by boli neporovnateľné so stratami, ktoré spôsobujú iné faktory vyskytujúce sa pri chove rýb v rybochovných zariadeniach (napr. prirodzená mortalita,  vplyv chorôb a pod.) alebo aj vo voľných tokoch, a preto je potrebné zachovať ochranu hniezdnej populácie. K zvýšenej koncentrácii kormoránov veľkých v kŕdľoch, ktoré môžu spôsobovať vážnejšie ekonomické straty dochádza predovšetkým v období jesene a zimy, kedy na naše územie prilieta migrujúca populácia kormorána veľkého zo severských krajín. Najväčší výskyt zimujúcej populácie kormorána veľkého je v oblastiach, kde sú vodné plochy upravené tak, že výška vodnej hladiny je udržiavaná na nízkom stave a na lokalite je nedostatok úkrytov pre ryby. Na takýchto lokalitách je úspešnosť lovu kormorána veľkého až 60%. V oblastiach, kde majú ryby prirodzený charakter dna a brehových porastov s dostatočným množstvom úkrytov sa úspešnosť lovu znižuje na 10%. Z uvedeného dôvodu by preto bolo vhodné, v záujme predchádzania škôd na rybách, okrem eliminácie výskytu kormoránov veľkých,  aby správca, resp. užívateľ rybárskeho revíru v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, inicioval zmeny manipulačných poriadkov a realizáciu úpravy tokov tak, aby tok poskytoval dostatok vhodných úkrytových miest pre ryby i v čase zimy a nízkych prietokov. Navrhované opatrenie je však dlhodobejšieho charakteru a jeho realizácia závisí predovšetkým od účelu vybudovania vodných nádrží (ak je to protipovodňová ochrana, je potrebné ich prevádzkovať tak, aby boli v jarných mesiacoch schopné zachytiť čo najväčšie množstvo vody z topiaceho sa snehu resp. zrážok), od ochoty spolupráce zo strany ostatných zainteresovaných organizácií a v neposlednej miere aj od výšky na to získaných finančných prostriedkov.

ŠOP SR vo svojom stanovisku konštatuje, že realizácia odstrelu je len doplnkovou metódou na zvýšenie efektivity plašenia kormoránov a tým predchádzaniu vzniku škôd, ktoré kormorán spôsobuje na rybách. Z hľadiska priorít je potrebné vo vymedzených lokalitách uprednostniť ochranu pôvodných druhov rýb a rybích spoločenstiev (ichtyocenóz) pred ochranou pôvodného druhu vtáka - kormorána veľkého. Navrhovanými opatreniami síce nie je možné celoplošne eliminovať škody spôsobené kormoránom, ale na lokálnej úrovni je možné ich do značnej miery minimalizovať. Odstrel ako doplnková metóda k plašeniu by mala priniesť zvýšenú efektívnosť realizovaných aktivít a zabezpečiť, aby sa kormorány plašením vytlačili mimo vymedzenú oblasť do lokalít, kde nebudú spôsobovať významné škody na pôvodných a zachovalých ichtyocenózach.

K povoleniu usmrcovania kormoránov veľkých odstrelom viedli ministerstvo  predovšetkým dôvody zvýšenia účinnosti použitých metód rušenia (plašenia), nakoľko podľa doterajších pozorovaní sa formy akustického plašenia (plynové delá, pyrotechnické prostriedky a pod.) stanú po čase neúčinné, pretože vtáky si na ne zvyknú, keď zistia, že ich neohrozujú.  Povolenie usmrcovania kormorána veľkého odstrelom je odôvodnené za posledné roky niekoľko násobne zvýšenou početnosťou európskej populácie poddruhu kormorána veľkého Phalacrocorax carbo sinensis. Korekcie, týkajúce sa počtu odstrelených kormoránov veľkých budú môcť byť vykonané na základe správ o využití výnimky žiadateľom. Samotná realizácia odstrelu kormorána veľkého pravdepodobne úplne nevyrieši celoplošne problém vzniku škôd ale v kombinácii s ostatnými metódami plašenia, resp. správnym načasovaním jej realizácie práve v najkritickejšom období, (tzn. v prípade ak dôjde k rozsiahlejšiemu zamrznutiu vodných tokov keď môže dochádzať k zvýšenej koncentrácií kormoránov veľkých na nezamrznutých úsekoch, tieto úseky sú vystavené neprimerane vysokému predačnému tlaku, z ktorým sa nebudú môcť vysporiadať v rámci svojich prirodzených autoregulačných mechanizmov), sa môže dosiahnuť požadovaný efekt, tzn. eliminácia škôd na kritických úsekoch vodných tokov a ostatných vodných plôch. Napriek skutočnosti, že odstrel migrujúcich kormoránov veľkých na lokalitách, ktoré sú obsadzované stále novými kŕdľami vtákov je z dlhodobého hľadiska málo efektívnym spôsobom, zostáva tento spôsob aj naďalej jedným z najpoužívanejších letálnych spôsobov a je využívaný vo väčšine európskych štátov. (Z celkového počtu 25 štátov, ktoré boli zapojené do projektu financovaného Európskou úniou so zameraním na redukovanie konfliktov medzi kormoránmi a rybárstvom v Európe, známym tiež pod skratkou  REDCAFE sa tento spôsob využíva v 22, vrátane susedných štátov).  

Nakoľko kormorán veľký patrí medzi chránené druhy, ktoré sú zároveň zaradené medzi poľovnú zver, požiadalo ministerstvo listom č. 3339/1215/05-5.1 pil zo dňa 21.12.2005 o stanovisko Ministerstvo pôdohospodárstva SR (ďalej len „MP SR“). Stanovisko MP SR, v ktorom súhlasilo s  povolením výnimky bolo na ministerstvo doručené listom č. 2085/2006-720/5 zo dňa 02.01.2006. 

            Nakoľko zistené skutočnosti považuje ministerstvo za argumenty, ktoré dovoľujú kvalifikovať žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky zo zakázaných činností voči chráneným druhom živočíchov za odôvodnený prípad v zmysle § 40 ods. 3 písm. a) a b) zákona pre povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b) a i) zákona, z dôvodu možnosti vzniku neprimeraných škôd na prírodných biotopoch a ichtyocenóz vo vybraných úsekoch vodných tokov, rozhodlo tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

            S podkladmi rozhodnutia boli účastníci konania oboznámení listom ministerstva č. 3339/1215/05-5.1 zo dňa 21.12.2005 a zároveň boli požiadaní,  aby svoje vyjadrenie k zasielaným podkladom zaslali na ministerstvo v stanovenom termíne. Žiadateľ svoje vyjadrenie k zaslaným podkladom doručil na ministerstvo listom zo dňa 09.01.2006. Žiadateľ vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné pripomienky:

Pripomienka č. 1: K lokalitám, na ktorých bude povolený odstrel kormoránov, žiadame priradiť rieku Kysuca v úseku od Žiliny po Krásno nad Kysucou (rybársky revír Kysuca č. 2).

Odôvodnenie:

Vyplývajúc z morfológie uvedeného rybárskeho revíru (pomerne plytká podhorská rieka s výskytom flyšových lavíc), ide o predáciou kormorána vysoko zraniteľný vodný biotop. Hoci sa jedná o tok prírodného charakteru bez väčších regulačných zásahov, relatívny nedostatok úkrytových možností tu má za následok ľahkú dostupnosť potravy pre rybožravé predátory. Predmetný úsek toku pritom zároveň nikdy úplne nezamŕza, a to najmä vplyvom ľavostranného prítoku Bystrica, na ktorom je vybudovaná vodárenská nádrž. Už niekoľkoročný pravidelný výskyt početných kŕdľov kormoránov tu úzko súvisí s prítomnosťou jedného z najpočetnejších nocovísk na území SR – na VN Hričov (až 700 ks v januári 2005). Práve tomuto vplyvu možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať výrazný pokles úlovkov jalca, mreny a lipňa na danom rybárskom revíri v priebehu posledných 5 rokov. Treba zdôrazniť, že okrem výskytu chránených druhov ako ploska pásavá, hlaváč bieloplutvý a pĺž zlatistý (ichtyologický prieskum pre ŠOP SR na jeseň 2005), Kysuca ako nesegmentovaný tok plní aj funkciu genofondového refúgia pre priľahlý úsek rieky Váh, ktorého prepojenie so susediacimi úsekmi je pri otáznej funkcii biokoridoru VD Žilina veľmi obmedzené.

 

 

Stanovisko ministerstva: Pripomienka žiadateľa bola akceptovaná.

 

Pripomienka č. 2: Žiadame o predĺženie platnosti predmetnej výnimky do 31.3.2007 tak, aby mohla byť realizovaná minimálne v rámci jednej celej sezóny (október-marec). V súlade s pripomienkou v bode 1 žiadame zosúladiť aj stanovený limit zastrelených jedincov na celú nasledujúcu sezónu október 2006-marec 2007 na 600 ks.

Odôvodnenie:

Vzhľadom na aktuálny dátum je nereálne, že sa nám podarí udelenú výnimku pri dodržaní všetkým stanovených podmienok začať efektívne realizovať do marca tohto roku.  Následne sme totiž povinní požiadať o výnimku z času ochrany kormorána veľkého na Ministerstve pôdohospodárstva SR, podpísať finálne dohody s príslušnými poľovníckymi združeniami ako i skoordinovať činnosť v rámci organizačnej štruktúry SRZ. Udelená výnimka tak nebude v danom období naplno využitá. Obdobie do marca 2006 preto navrhujeme pri zachovaní limitu zastrelených jedincov využiť na účely prípravy a odskúšania realizácie odstrelu a výnimku následne uplatňovať počas celej budúcej sezóny (október 2006-marec 2007).  Keďže výskyt zimujúcich populácií kormorána veľkého na našom území je samozrejme daný sezónnosťou, je naším záujmom udelenú výnimku realizovať a vyhodnocovať v rámci celej sezóny. V priebehu daného obdobia (október-marec) totiž môže dochádzať k výrazným lokálnym zmenám početnosti kormoránov, s čím rozdelenie limitu zastrelených jedincov na polovicu podľa kalendárneho dátumu nekorešponduje. Takýto prístup môže mať potom významný negatívny vplyv na celkovú efektivitu realizácie výnimky. Keďže určený limit (600 ks) vychádza z početnosti zimujúcich kormoránov v celej minulej sezóne, naša požiadavka je logická, pričom distribúcia odstrelu bude prispôsobená aktuálnym potrebám v priebehu sezóny.

 

Stanovisko ministerstva: Pripomienka žiadateľa bola čiastočne akceptovaná a realizácia požadovaných činností bola povolená až do 31.3.2007. Stanovený limit možného odstrelu na jednu sezónu (tzn. 300 jedincov) však zostal zachovaný. Pri pôvodne navrhovanom limite ako aj termíne na realizáciu, ktorý bol zasielaný účastníkom konania v oboznámení s podkladmi rozhodnutia ministerstvo stanovilo limit 300 jedincov na zimno-jarný termín 2006 a  300 jedincov na termín od 1.10.2006 do 31.12.2006. Pri jeho stanovovovaní ministerstvo bralo do úvahy hranicu 3,5% z celkovej početnosti zimujúcej populácie. V pôvodne navrhovaných termínov sa však jednalo o dve migračné obdobia tzn. 2005/2006 a 2006/2007. Akceptovaním požiadavky žiadateľa o navýšenie limitu, stanoveného na odstrel o ďalších 300 jedincov za obdobie 1.1. 2007 až 31.3.2007, by však bol limit stanovený na odstrel zimujúcej populácie kormorána veľkého zdvojnásobený. Uvedený nárast limitu na odstrel však ministerstvo v súčastnosti bez toho, aby boli odskúšané miernejšie metódy eliminácie škôd (plašenie) a vyhodnotené možné negatívne vplyvy realizovaného odstrelu (v počte 300 jedincov za sezónu) na celoeuróopsku populáciu kormoránov veľkých, považuje za neopodstatnené.

 

Pripomienka č. 3: Žiadame povoliť aj odstrel kormoránov sediacich, či plávajúcich, a to na miestach, kde lovia, ako i na ich nocoviskách.

Odôvodnenie:

Hlavným účelom odstrelu, ako efektívnej formy plašenia, má byť celkové vytlačenie zimujúcich kormoránov z najviac ohrozených oblastí, a tým akútna ochrana prítomných ichtyocenóz. Možnosť strieľania iba letiacich jedincov je pre dosiahnutie vyššie uvedeného efektu silno obmedzujúca. Uspokojivé výsledky možno podľa nášho názoru dosiahnuť iba plašením na celom danom úseku toku, a to pri migrácii, love ako i na nocoviskách, čím budú kormorány pod tlakom najvyššieho možného ohrozenia presmerované mimo zraniteľných lokalít. Samotnú podmienku odstrelu výlučne letiacich jedincov pritom nepovažujeme za relevantnú vo vzťahu k ochrane iných druhov pred usmrtením, keďže v ostatných prípadoch (pri love, na nocoviskách) je možnosť zámeny prakticky rovnaká.

 

Stanovisko ministerstva: Pripomienka žiadateľa bola čiastočne akceptovaná a plašenie a odstrel kormoránov bol povolený aj na nocoviskách a v ich okolí. V súvislosti v požiadavkov na povolenie odstrelu aj iných ako letiacich vtákov (napr. plávajúcich), ministersto v podmienkach rozhodnutia nezakázalo realizáciu odstrelu na letiace, nakoľko povolené resp. zakázané spôsoby lovu zveri upravujú osbitné predpisy na úseku poľovníctva. V prípade ak bude žiadateľ chcieť realizovať odstrel pernatej zveri (kam patri aj kormorán veľký) aj na vode bude na  jeho realizáciu potrebné povolenie MP SR. Nakoľko táto metóda je v zmysle poľovníckych predpisov zakázaná.

 

Pripomienka č. 4: Žiadame zrušiť navrhovanú podmienku: „Žiadateľ vytvorí na jednotlivých lokalitách zoznam osôb, ktoré budú oprávnené odplašovanie realizovať, a tento zoznam zašle vopred na príslušný organizačný útvar ŠOP SR“.

Odôvodnenie:

Vytvorenie zoznamu osôb, ktoré budú oprávnené plašenie realizovať, nepovažujeme za účelné, keďže  rátame s možnosťou, že na činnosti povolenej výnimkou sa budú operatívne podľa potreby podieľať všetci členovia príslušnej základnej organizácie SRZ. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby bol v danej veci považovaný za zástupcu žiadateľa každý člen SRZ s členstvom v príslušnej dotknutej základnej organizácii, pričom pre prípad kontroly by sa preukazoval platnou členskou legitimáciou, obsahujúcou všetky potrebné identifikačné údaje (meno, fotografia, bydlisko). Týmto spôsobom bude zároveň zabezpečená informovanosť osôb vykonávajúcich plašenie o podmienkach povolenej výnimky.

 

Stanovisko ministerstva: Pripomienka žiadateľa bola akceptovaná.

 

Pripomienka č. 5: Uvedené rybárske revíry (Hron č. 2, Hron č. 3, Hron č. 4, Hron č. 5, Hron č. 6, Hron č. 7, Hron č. 8, Váh č. 6) žiadame zaradiť medzi lokality, kde bude povolené plašenie kormoránov veľkých.

Odôvodnenie: Priestorová distribúcia zimujúcich kormoránov na základe výsledkov minuloročného sčítania na nocoviskách (príloha č. 1 žiadosti SRZ o udelenie výnimky č. 1408/05-OTV), ktoré boli tiež podkladom pre určenie limitov na odstrel, ukazuje, že práve na daných úsekoch rieky Hron a Váh sa kormorány tiež vyskytovali vo zvýšenom množstve. Vývoj množstva úlovkov niektorých druhov rýb (nosáľ, mrena, jalec, podustva) možno pritom na viacerých z uvedených revírov dávať do súvislosti práve s predáciou kormoránom. Uvedený trend je viditeľný najmä na dolných úsekoch Hrona, kde je prítomnosť kormorána síce bežná, avšak jeho zvýšená početnosť v zimných mesiacoch je výsledkom zimovania migrujúcich populácií. Význam možnosti zámeny s ostatnými druhmi kormoránov je podľa nás zanedbateľný, o to viac v prípade plašenia.

 

Stanovisko ministerstva: Ministerstvo nepovolilo vyrušovanie a odstrel kormoránov veľkých na vyššie uvedených lovných rybárskych revíroch, nakoľko výskyt kormorána v uvedených oblastiach Slovenska je prirodzený a vo vyšších počtoch sa tu vyskytuje a vyskytoval pravidelne. Z tohto dôvodu nie je predpoklad vzniku nadmerných škôd  spôsobených kormoránom ako napr. v prípade horných úsekov tokov a nie je potrebné povoliť požadovanú výnimku.

 

Ostatné  pripomienky žiadateľa boli technického charakteru na upravenie podmienok výnimky, ktoré súviseli s jeho požiadavkou na predľženie lehoty na realizáciu výnimky až do 31.3.2007. Z uvedeného dôvodu boli akceptované.

 

Stanovisko druhého účastníka konania (SOVS) bolo na ministerstvo doručené listom zo dňa 02.01.2006. SOVS vo svojom vyjadrení uviedla predovšetkým nasledovné pripomienky:

 

SOVS nesúhlasí s udelením výnimky na usmrcovanie kormorána veľkého na vybraných lovných revíroch žiadateľa, tak ako to navrhovalo ministerstvo. Súhlasilo však s povolením vyrušovania a plašenia kormoránov veľkých na nasledovných úsekoch vodných tokov a vodných nádrží:

 

Ø        Turiec č. 3 (Martin);

Ø        Hron č. 9, Hron č. 10;

Ø        VN Krpeľany I., VN Krpeľany II., Váh č. 17, Váh č. 18, Váh č. 19, VVN Bešeňová, Váh č. 20, Váh č. 21, Váh č. 22;

Ø        Orava č. 1, Orava č. 2, Orava č. 3, VVN Tvrdošín, Studený potok č.1 (Trstená);

Ø        Kysuca č. 1, Kysuca č. 2.

 

Ide o oblasti, kde je prioritou ochrana pôvodných vodných ekosystémov a druhov ichtyofauny.

 

 

Odôvodnenie SOVS:

 

Pre dosiahnutie žiadaného účinku je pri plašení potrebné:

 

1) zamerať sa na nocoviská (v záujmovej oblasti sa nachádza 5 nocovísk, konkrétne Ivachnovský luh, Biela skala pri Podbieli, Široká, Istebné, Slovenská Ľupča.), pochopiteľne je potrebné plašením zamedziť vzniku nových nocovísk v oblasti. Nocovisko sa nachádza aj na Liptovskej Mare. Kormorány z tohoto nocoviska lovia na VN a po jej zamrznutí nocovisko opúšťajú. Nesúhlasíme, aby sa kormorány na tomto nocovisku plašili.

2) ďalej je nutné poznať miesta zimovania húfov rýb a prioritne plašiť na týchto miestach. Pre zvýšenie účinnosti plašenia je vhodné poznať miesta lovu kormoránov, najmä miesta, kde kormorány využívajú lov v skupine – tam, kde kormorány opakovane lovia je predpoklad zvýšenej koncentrácie rýb alebo sa jedná o úsek s vhodnými podmienkami pre takýto spôsob lovu.

3) koordinovať plašenie – je vhodné plašiť v rovnakom termíne a čase v celej záujmovej oblasti tak, aby nedošlo len k presunutiu na iný úsek toku v rámci tejto oblasti, ale aby sa docielilo vytlačenie populácie mimo postihnutú oblasť.

 

Stanovisko ministerstva: Pripomienka SOVS ohľadne potreby realizácie plašenia v blízkosti nocovísk bola akceptovaná a zapracovaná do podmienok rozhodnutia. Ostatné nocoviská kormoránov sa nachádzajú aj v bezprostrednej blízkosti vymenovaných úsekov a vzhľadom na pomerne veľkú priestorovú mobilitu kormorána bude dochádzať k preletom za potravou aj na väčšie vzdialenosti, prípadne vzniknú nové nocoviská v susedstve úsekov vyhradených na plašenie, príp. strieľanie kormorána. V oblasti Turca sú nocoviská pod VN Krpeľany a pod sútokom Turca s Váhom. Odtiaľto vtáky lietajú hlboko do Turčianskej kotliny (až po VN Turček) ako aj po toku Váhu smerom k Ružomberku.

V súvislosti s druhou a treťou pripomienkou SOVS ohľadne potreby poznať miesta zimovania húfov rýb a prioritne plašiť na týchto miestach, ako aj ohľadne potreby celoplošnej koordinácie plašenia kormoránov v celom povolenom území, ministerstvo s uvedenými pripomienkami súhlasí a nakoľko je aj v záujme žiadateľa eliminovať straty na rybej osádke v najvyššej možnej miere je viac ako pravdepodobné, že žiadateľ sa prednostne zameria predovšetkým na takéto oblasti.

Kormorány majú vhodné podmienky na lov vďaka stavu korýt väčšiny riek takmer všade. Podľa terénnych pozorovaní po zosadnutí na vodu lovia v skupine systematicky v celom koryte a nevyhýbajú sa ani lovu vo veľmi malý prítokoch. Pri pohybe v koryte časť kormoránov loví na hlavnom toku a ďalšia časť v bočných prítokoch. Predpokladať, alebo čakať, kde kormorány zosadnú je prakticky nemožné, vzhľadom na rozľahlosť záujmového územia a personálne kapacity.

 

Odôvodnenie SOVS: Cieľom vydania predmetnej výnimky je ochrana populácií pôvodných druhov rýb lipňového a pstruhového pásma a to najmä na horných úsekoch tokov, ktorých ekosystém je narušený najmä existenciou vodných diel a rozkolísanosťou prietokov čo znemožňuje vytvorenie ľadovej pokrývky. Pre tento cieľ je vhodné miestnu zimujúcu populáciu aspoň sčasti vytlačiť mimo najohrozenejšej oblasti. Miera účinnosti plašenia je pritom nepriamo úmerná veľkosti oblasti, z ktorej je cieľom kormorána vytlačiť. Skúsenosti z Bavorska poukazujú na to, že plašenie ako aj neobmedzené usmrcovanie kormoránov v podmienkach strednej Európy na veľkom území je neúčinné až kontraproduktívne. Veľkosť územia na ktorom MŽP SR podľa podkladov k rozhodnutiu mieni vydať výnimku na plašenie kormoránov je veľkosťou porovnateľné s územím spolkovej krajiny Bavorsko a preto je odôvodnený predpoklad, že umožnením plašenia alebo limitovaného odstrelu kormorána na takejto ploche sa nedosiahne žiadaný cieľ. Pritom obavy z ďalšieho zvyšovania početnosti zimujúcej populácie kormorána veľkého nie sú odôvodnené, nakoľko podľa výsledkov zo zimného sčítania vodného vtáctva a z výsledkov januárového sčítania populácie kormorána veľkého na nocoviskách je zrejmé, že posledné tri roky sa početnosť kormorána veľkého na Slovensku ako aj na severozápade Slovenska ďalej nezvyšuje. Nakoľko plašenie bude mať negatívny vplyv na zimujúce populácie ostatných druhov nie len vodných vtákov, nesúhlasíme s vydaním výnimky v celom navrhovanom rozsahu.

 

Nesúhlasíme s udelením výnimky na usmrtenie kormoránov. Nesúhlasíme s argumentom, že je potrebné pristúpiť k limitovanému odstrelu kormoránov za účelom zvýšenia účinnosti plašenia. Plašenie streľbou alebo inými prostriedkami považujme za dostatočné pre vytlačenie kormoránov z postihnutých úsekov tokov. Doteraz nebolo preukázané, že limitovaný odstrel zvyšuje účinnosť plašenia. Povolenie odstrelu 20% zimujúcej populácie v danej oblasti nevychádza z poznania limitov vnútropopulačnej dynamiky kormorána veľkého. MŽP SR v podkladoch k rozhodnutiu neuvádza, na základe čoho stanovilo tento limit. Mimohniezdna populácia kormorána veľkého je na Slovensku posledné tri roky stála a ďalej sa nezvyšuje aj napriek tomu, že odstrel kormoránov je u nás povolený len v minimálnej miere na niektorých rybochovných zariadeniach. Populácia kormorána veľkého v Európe je približne 310 000 - 370 000 párov (BirdLife International (2004) Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status. Cambridge, UK: BirdLife International. BirdLife Conservation series No 12.) V európskych krajinách zapojených do projektu REDCAFE sa ročne usmrtí vyše 50 000 jedincov kormorána veľkého (10 000 jedincov poddruhu Phalacrocorax carbo carbo v Nórsku a 41 000 – 43 000 adultných a subadultných jedincov poddruhu Phalacrocorax carbo sinensis v ostatných krajinách REDCAFE plus ďalšie straty pri ničení hniezd a znášok v rámci kontroly hniezdnych populácií, čo je približne 7% celkovej populácie Európy). Podľa záverečnej správy projektu REDCAFE každoročné usmrtenie 50 000 jedincov kormorána veľkého bude pravdepodobne viesť k vyhynutiu druhu v horizonte 20 – 40 rokov. Podľa výsledkov programu zimného sčítania vodného vtáctva koordinovaného organizáciou Wetlands International je dlhodobý trend zimujúcej populácia kormorána veľkého v strednej Európe od roku 1989 klesajúci. Dlhodobý rastúci trend majú populácie na severe Európy ako aj v oblasti mediteránu, pričom všetky čiastkové populácie kormorána v Európe zaznamenali od roku 2000 do roku 2002 pokles (zdroj: http://www.wetlands.org/listmenu.aspx?id=56f39008-f9a9-4569-92c1-a0457e95eeaf).

 

Stanovisko ministerstva: Rýchlosť, alebo samotné zamŕzanie tokov a tým aj prirodzenú ochranu rýb ovplyvňujú okrem prevádzkovania vodných nádrží a  regulácie ich prietokov aj iné faktory, ako napr. vývoj počasia alebo aj výskyt teplých prameňov (napr. v Turci je ich niekoľko a niektoré toky vôbec nezamŕzajú – najmä v strednej a severnej časti kotliny). V súvislosti so stanovením početnosti zimujúcej populácie kormorána veľkého v Európe ministerstvo berie na vedomie údaje získané z výsledkov programu zimného sčítania vodného vtáctva koordinovaného organizáciou Wetlands International, avšak údaje získané v rámci zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku vykazujú odlišný trend. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj údaje zo zimného sčítania potvrdené SOVS, ktoré uvádzajú, že: „ Na základe údajov 250 dobrovoľníkov zimovalo v zime 2002/2003 na Slovensku 5934 ex. kormoránov veľkých a v zime 2003/2004 8372 ex. Z tohto počtu zimovalo v zimnej sezóne 2002/2003 92,1% a v zimnej sezóne 2003/2004 92,55% na vodných tokoch a jazerách, ktoré nezamŕzajú“, tzn., že na Slovensku na rozdiel od údajov uvádzaných organizáciou Wetlands International, dochádza v posledných rokoch k zvyšovaniu početnosti zimujúcej populácie. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj  publikácia Rozšírenie vtákov na Slovensku (2002), podľa ktorej má kormorán veľký na Slovensku stanovený najvyšší možný populačný a areálový trend +2, tzn., že druh zaznamenal výrazný nárast o viac ako 50%. Kormorán veľký má zároveň stanovený stupeň ohrozenia S, tzn. vyhovujúci ochranársky status. Pri stanovovaní celkového počtu povoleného na odstrel, ministerstvo vychádzalo z údajov z posledné sčítania vodného vtáctva a osobitne kormorána veľkého, ktoré sa uskutočnilo v januári 2005 a v rámci ktorého bola zistená početnosť v intervale od 7 521 do 8 436 jedincov, tzn. v priemere 8 000 jedincov. Pri stanovení počtu povoleného na odstrel tzn. 300 jedincov  v zimno-jarnom termíne a 300 jedincov v jesenno–zimnom termíne sa ministerstvo opieralo aj o údaje získané z projektu REDCAFE. Nakoľko ministerstvo však nedisponuje žiadnymi údajmi, resp. výsledkami vedeckých prác, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne stanoviť  limity vnútropopulačnej dynamiky kormorána veľkého a existencia obdobných údajov ani nie je známa, limit na odstrel v zimno-jarnom termíne a  v jesenno–zimnom termíne bol stanovený na úrovni cca 3.5% z celkovej početnosti zistenej v r. 2004/2005 v každom termíne. Pri stanovovaní limitu sa brala do úvahy celková početnosť kormorána veľkého na Slovensku, nakoľko ako bolo uvádzané aj zo strany SOVS prípadne odlovené jedince sú po čase doplnené inými jedincami a preto ďalšie delenie zimujúcej populácie kormorána veľkého na Slovensku na prípadnú severoslovenskú, stredoslovenskú, západoslovenskú populáciu a pod., je z dôvodu značnej mobility tohto druhu bezpredmetné.   

 

Odstrel ministerstvo povolilo len na obmedzené obdobie, počas ktorého bude overené jeho opodstatnenie, nakoľko na jeho aplikáciu na Slovensku nie je jednoznačný názor. Zo strany žiadateľa je táto metóda považovaná za jednu z najúčinnejších, na druhej strane druhý účastník konania, SOVS ju považuje za neúčinnú. Jednoznačnú odpoveď na jej účinnosť v podmienkach našich vodných tokov však bude môcť byť daná až vtedy, keď sa zrealizuje. V súvislosti so vznesenou námietkou, že plašenie kormoránov bude mať negatívny vplyv na zimujúce populácie ostatných druhov nie len vodných vtákov, je ministerstvo toho názoru, že ostatné vtáctvo, hlavne vodné je v uvedenom období viac menej pravidelne vyrušované, nakoľko v stanovenom období majú stanovenú dobu lovu hlavné druhy pernatej vodnej zveri - kačica, lyska a husi (od 16.9 resp. 16.10. do 16.1.), ako aj ostatné druhy pernatej zveri, ktoré môžu byť lovené do konca  februára (havran, sojka), resp. celoročne (vrana, straka).

 

Stanovisko SOVS: Nesúhlasíme s udelením výnimky na plašenie kormoránov na nasledovných lovných revíroch:

 

Štrkovisko Bodovka, Trenčianske kaskády, Váh č. 6, Váh č. 7, Váh č. 8, Hričovský kanál, Hričovský kanál, Hron č. 2, Hron č. 3, Hron č. 4, Hron č. 5, Hron č. 6, Hron č. 7, Hron č. 8, Hron č. 8, Nosicko - Kočkovský kanál, OR Považská Bystrica, Váh č. 6, Váh č. 9, Váh č.10, Váh č. 11, Váh č.12, Váh č.13, Váh č.14, Váh č.15, Váh č.16, VN Hričov, VN Liptovská Mara, VN Nesluša, VN Nosice, VN Pod Dubovcom, VN Považská Teplá, VN Žilina,

 

Odôvodnenie:

 

Na týchto úsekoch nebolo preukázané, že populácie kormoránov spôsobujú ohrozenie populácií pôvodných druhov rýb. Populácie kormoránov v týchto úsekoch je počas posledných troch rokov stabilná a nie je predpoklad jej ďalšieho rastu. Samotná prítomnosť kormoránov na tokoch nie je dôvodom na vydanie predmetnej výnimky. Plašením na tak veľkej ploche nie je reálne dosiahnuť vytlačenie populácie kormoránov z tejto oblasti. Umožnením plašenia v tejto širšej oblasti sa zároveň zníži účinnosť opatrení na horných úsekoch tokov. Pripomíname, že v dôsledku plašenia sa zvýši denná potreba potravy kormorána. Zásadne nemôžeme súhlasiť najmä s umožnením plašenia na nocoviskách a v ich blízkosti, ako ani na vodných nádržiach v tejto širšej oblasti.

 

Nesúhlasíme s plašením kormoránov na VN Liptovská Mara. Liptovská Mara ako aj VN Orava sú dôležitými zimoviskami a zhromaždiskami vodného vtáctva. Nakoľko sa jedná o veľké vodné nádrže dochádza k ich zamrznutiu neskôr ako na malých vodných nádržiach v okolí. Vodné nádrže poskytujú dostatok úkrytových možností pre ryby, pričom na týchto vodných plochách kormorán loví prevažne hospodársky nezaujímavé druhy rýb (prevažne kaprovité druhy rýb ako sú plotica, ktoré sa zdržiavajú pri hladine, alebo druhy využívajúce celý vodný stĺpec). Taktiež druhové spektrum je tu výrazne vyššie. Denná spotreba potravy kormoránov sa dá pomerne jednoducho určiť, neznamená to ale, že toto číslo predstavuje skutočnú škodu na hospodársky cenných rybách. Preto je žiadúce naopak vytvoriť vhodné podmienky pre kormoránov v týchto biotopoch, ak sa preukáže potreba ich odkloniť zo samotného toku, kde môžu napáchať väčšiu škodu na ohrozených druhoch rýb. Na výskyt kormoránov v zimnom období má výrazný vplyv zamŕzanie vodnej hladiny. Vodné nádrže spravidla zamŕzajú skôr ako samotný tok, čo je dané slabým prúdením vody v nádržiach. Počas zimných mesiacov, kedy sú priehrady zamrznuté,  je miera predácie na týchto lokalitách nulová. Vytvorenie zóny kľudu na týchto nádržiach napomôže účinnosti plašenia na okolitých tokoch. Kormorány, ktoré majú nocovisko pri VN Liptovská Mara lovia spravidla len na tejto nádrži, po zamrznutí nádrže nocovisko opúšťajú.

 

Stanovisko ministerstva:

Ministerstvo nepovolilo vyrušovanie a odstrel kormoránov veľkých na nasledovných lovných rybárskych revíroch: Hron č. 2, Hron č. 3, Hron č. 4, Hron č. 5, Hron č. 6, Hron č. 7, Hron č. 8, Váh č. 6, nakoľko podľa zistených informácií sa v uvedených rybárskych revíroch nevyskytujú kormorány veľké vo vyšších počtoch, príp. sa nevyskytujú vôbec. Z tohto dôvodu nie je predpoklad vzniku škôd spôsobených kormoránom a nie je potrebné povoliť požadovanú výnimku. Ďalšou skutočnosťou je, že výskyt kormorána na južnom Slovensku je prirodzený a vo vyšších počtoch sa tu vyskytuje a vyskytoval pravidelne. Taktiež nie je predpoklad, že škody ním spôsobené na chránených a ohrozených druhov rýb v uvedených rybárskych revíroch budú významné. Pri vymedzení územia, kde bude možná realizácia zakázaných činností, vychádzalo ministerstvo z predpokladu, že v prípade ak by boli vo vymedzenom území vynechané niektoré úseky tokov (vrátane vodných nádrží), pravdepodobne by dochádzalo k zvýšenej koncentrácii kormoránov veľkých na takýchto úsekoch a tým aj k zvýšenej predácii  na rybách. Z uvedeného dôvodu boli preto medzi vymedzené územie, kde bude možné realizovať zakázané činnosti zahrnuté aj vodné nádrže. V prípade ak dôjde k zamrznutiu vodnej hladiny, nie je predpoklad, že by na takýchto lokalitách dochádzalo k realizácii plašenia resp. odlovu, nakoľko tieto lokality nebudú kormoránmi využívané pre získavanie potravy.

Pri súčasnej veľkosti populácie zimujúcich kormoránov a ich koncentrovaných lovoch na stredných, malých, alebo reguláciami zmenených tokoch ani nemusí dôjsť k výraznému nárastu počtu jedincov, aby došlo k negatívnemu ovplyvneniu ichtyocenóz, alebo priamo k ohrozeniu niektorých druhov rýb. Podmienky v našich riekach jednak neposkytujú rybám dostatok prirodzených možností na úkryt, no  taktiež početnými bariérovými prvkami bránia prirodzenej migrácii, čím je znemožnené dopĺňanie genofondu prirodzenou cestou. Pri prípadnom zvýšení početnosti príletom jedincov vytlačených z okolitých krajín môže byť vymiznutie jednotlivých druhov rýb na niektorých úsekoch tokov len otázkou sezóny. Cieľom plašenia a odstrelu kormorána veľkého má byť ochrana vodných spoločenstiev nie prioritne reguláciou ich početnosti, ale rozptýlením koncentrovaných kŕdľov z najohrozenejších oblastí.

Na ochranu ostatných druhov zimujúcich vtákov boli stanovené pomerne prísne a jednoznačné podmienky. Ohrozením ostatných druhov vodných vtákov a zimujúcich druhov je skôr než plašenie kormorána ponechanie súčasného stavu bez zásahu a tak umožnenie neúmerného zníženia početnosti viacerých druhov rýb, ktoré slúžia ako potrava aj pre ostatné druhy vodného vtáctva. Nezanedbateľný je aj vplyv na samotné druhy rýb, z ktorých mnohé sú vzácne a v súčasnosti ohrozené. Vzhľadom na malú mobilitu viacerých z nich (napr. hlaváč bieloplutvý a iné) znásobenú chladnou časťou roka, keď sú ešte menej pohyblivé, ako i ostrovčekovitým výskytom a prakticky minimálnou možnosťou dopĺňania populácií z iných oblastí prirodzenou cestou, je ochrana zvyškov týchto spoločenstiev nevyhnutná. 

 

            O účinnosti povolených opatrení na elimináciu škôd spôsobovaných kormoránom veľkým na rybách, vrátane škôd na chránených druhoch ichtyofauny a ich prírodných biotopoch v dotknutých rybárskych revíroch v zimnom období rozhoduje v uvedenom prípade najmä ich realizácia v kritickom období, keď je prítomnosť tohto druhu na lokalite najvyššia. V snahe predísť škodám na rybej osádke, ku ktorým dochádza najčastejšie práve v zimných mesiacoch, pripadne v skorých jarných mesiacoch  (napr. v dôsledku podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu) je v tomto prípade žiaduce, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo čo možno najskôr vykonateľné.

Vylúčenie odkladného účinku podaného odvolania je podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní možné, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo iný nenahraditeľnú ujmu. Prijatie a včasnú realizáciu opatrení (plašenie kormoránov veľkých) vedúcich k zabezpečeniu ochrany rybej osádky a prírodných biotopov najmä v chránených územiach, ktoré boli vyhlásené na ochranu ichtyofauny (napr. CHA Orava, NPR Turiec) ministerstvo považuje za takéto prípady.

Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia ministerstvo upozornilo žiadateľa na skutočnosť, že povolením tejto výnimky ostávajú nedotknuté osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona. To znamená, že na  predmetných lokalitách, ktoré sú zároveň súčasťou poľovných revírov, môže byť odstrel kormorána veľkého realizovaný len osobami oprávnenými vykonávať právo poľovníctva a v súlade s predpismi na úseku poľovníctva, ako aj v súlade s osobitnými opatreniami na úseku veterinárnej starostlivosti.

 

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní podať rozklad do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava. Prípadne podanému rozkladu sa podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vylučuje odkladný účinok v časti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje celoročného vyrušovanie a plašenie kormorána veľkého na území vybraných chovných rybárskych revírov vymenovaných v prílohe č.  2 tohto rozhodnutia. z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku nemožno podľa § 55 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní podať rozklad.

Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov pokiaľ nebol vyčerpaný riadny opravný prostriedok.

 

 

 

 

                                                RNDr. Anna Jusková

                                                                            riaditeľka odboru

 

 

Prílohy:

1.                  príloha č. 1

2.                  príloha č. 2

3.                  príloha č. 3

 

Doručuje sa:

1.      SRZ – rady Žilina, Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina

2.      Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku, Mlynské Nivy 41, 821 09 Bratislava 2

Na vedomie:

1)   MP SR, Samostatné oddelenie št. správy lesného hospodárstva a poľovníctva, Dobrovičova 2, 812 66 Bratislava 1

2)   Všetky KÚ ŽP

3)   ŠOP SR, Lazovná 10, P. O. Box 5, 974 01 Banská Bystrica

4)    Všetky Inšpektoráty -SIŽP, Odbor inšpekcie OPaK,